KNAJPOVANIE
Knajpovanie je liečebná metóda s použitím vody, spopularizoval ju nemecký kňaz Sebastian Kneipp. Okrem fyzických benefitov ju možno použiť aj ako terapiu s duševnými a duchovnými benefitmi. O duchovnom význame vody treba naštudovať napríklad katechézy Fonte colombo.
„Položila ho do tŕstia na brehu rieky...“ (Ex 2,3)
Myšlienky k meditácii (Ex 2,1-10):
Faraón v čase pred narodením Mojžiša prikázal zabiť každého novonarodeného hebrejského chlapca. Mojžišov život bol neistý. Načo sa vlastne narodil, keď bol minimálne egyptskou štátnou mocou nechcený a už po narodení odsúdený na smrť? Jeho narodenie a samotná existencia sa javila zbytočná, len ako príležitosť k utrpeniu.
Voda rieky Níl tak okrem iného symbolizuje novú šancu, v kresťanskom kontexte krst a nový začiatok. Nové znovuzrodenie. Mojžiš dostáva vo faraónovej dcére adoptívnu matku, ochranu a prístup k vzdelaniu a životu, ktorý by mu bol inak nedostupný. Boh s ním má plán.
Môžeme sa aj my niekedy cítiť zbytoční, odložení ako Mojžiš, s neistou budúcnosťou. Terapia vodou nám pripomína význam očistenia a odpustenia. Nedefinuje nás naša minulosť, aj keby sme urobili akékoľvek chyby. Pán Boh má pre nás budúcnosť a nádej. Symbolika vody nás pozýva k odpusteniu druhým a k odpusteniu sebe samému. Veriacich aj k sv. spovedi. Krst nie je niečo, čo sa u kresťanov udialo pred mnohými rokmi. Skôr je to proces, ktorý sa vtedy začal a ktorý stále môže pokračovať. Vstúpenie do rieky nám pripomína, že vždy môžeme vstúpiť do rieky krstu. Keď tečie táto voda, znova zaznieva: „Ty si môj milovaný syn.“ Mojžiš bol do tejto vody odložený ako dieťa. Je to aj pre nás príležitosť vrátiť sa k detskej radosti a novým očakávaniam. K nádeji z budúcnosti a nie k obavám z budúcnosti. Možno sme niektorí zažili pekné detstvo a tak sa nám môžu vrátiť pekné spomienky. A ak nám pekné spomienky na detstvo chýbajú, môžeme ich aspoň trochu zažiť. V Božích očiach sme stále malé deti a na počiatku života.
V terapii to môže symbolizovať moment, kedy sa aj my, ako deti, odovzdávame prúdu života s dôverou, že sme chránení a nesení. Napriek nebezpečenstvám a ťarche života sa o nás Pán Boh postará. A stále má pre nás aj poslanie.
Aktivita 1: tímová súťaž o to, kto vydrží dlhšie stáť bosými nohami v studenom potoku - maximálna odporúčaná doba je však 7 minút. Potom treba nohy osušiť, obuť a zohriať chôdzou. Aktivita je vhodná najmä počas dlhšej túry alebo po nej.
(Možnosť zameniť v zime chôdzou alebo behom na krátku vzdialenosť naboso v snehu - vždy však potom treba nohy osušiť a zohriať v teple - preto je vhodné túto aktivitu robiť v zime napríklad na dvore pred chatou).
Cieľ: Objavenie spontánnej a bláznivej súťaživosti, ktorá nezraňuje. Návrat k detským radostiam, na ktoré sme zabudli alebo ich nikdy nezažili. Posilnenie komunitných väzieb vďaka spoločnému mikrozážitku, ktorý účastníci spontánne zdieľajú.
Aktivita 2: Pomalá chôdza naboso v rannej rose.
Cieľ: Posilnenie schopnosti vnímať prítomnosť cez hmatové vnemy prostredníctvom chodidiel, vedome rozlišovať studenú rosu, trávu, kvety, kamienky, hlinu a tak zjednotenie sa so svetom ako s Božím stvorením.
